Tepelné izolácie - Sadrokartónové systémy

V našich končinách je väčšina striech a podkroví nevyužitých. Počas dlhých rokov sa v nich zhromažďovali veci typu “raz sa mi to zíde” , pavučina a prach. Sú to pritom priestory, ktoré môžu fungovať ako kvalitné životné prostredie. Predpokladá sa, že keby sa zateplili všetky nevyužité podkrovné priestory, bola by bytová otázka minimálne na 50 % vyriešená.

Prvým krokom pri tvorbe nového obytného priestoru je v tepelnej izolácii strechy. Presnejšie vloženie izolácie medzi krokvy a klieštiny. Čím silnejšia izolácia strech , resp. podkrovia, tým lepší je výsledok. Tí, ktorí chcú ušetriť energie na vykurovanie a v podkroví; chcú žiť pohodlne, by nemali použiť menej ako 18 – 20 cm izolačného materiálu. Tepelnotechnické predpisy pre nové budovy tiež vyžadujú oveľa vyššiu tepelnú izoláciu ako predtým. Adekvátna hrúbka izolácie a jej vhodné umiestnenie ušetrí veľa energie, znižuje škodliviny a zvyšuje tepelnú pohodu.

Dôležité je starostlivé a odborné zabudovanie izolácie, prípadné nedostatky môžu ľahko viesť k nenapraviteľným škodám. Výrobcovia izolácií ponúkajú “priateľské” riešenia, vďaka ktorým je možné vybudovať aj svojpomocne funkčné podkrovie.

Tepelno- izolačné materiály

Pre tepelné izolácie podkroví sú najčastejšie používané rohože a pásy z minerálnych vlákien a to buď z kamenných (čadičových vlákien, výrobca Knauf Insulation pod značkou Nobasil), alebo zo sklenených vlákien (výrobcovia Knauf Insulation, Isover a URSA).

Rohože sa vyrábajú v potrebných hrúbkach, skrúcajú a stláčajú do roliek. Môžu byť opatrené hliníkovou fóliou, ako prepríprava pre parozábranu.

Rohože sa delia (režú) presne podľa potreby pílou chvosťoukou. Je dobré odrezať o 2 – 3 cm väčší kus, aby bolo zabezpečené pevné osadenie medzi krokvami.

Sadrokartónové systémy sú mimoriadne vhodné pre výstavbu podkroví. Úlohou podkrovných konštrukcií je vytvoriť v interiéri príjemné prostredie a zároveň zabezpečiť tepelnú izoláciu priestoru. Obklad podkrovia sadrokartónom spočíva v odbornom uložení tepelnej izolácie a pripevnení sadrokartónových dosiek na vyrovnanú konštrukciu z CD profilov.Pred vlastným obkladaním je potrebné si preveriť neporušenosť strešnej krytiny, vrátane poistnej fólie únosnosť strešnej konštrukcie, dodatočné zaťaženie je cca 15 kg/m2 technický stav strešnej konštrukcie s ohľadom najmä na prípadnú hnilobu, vlhkosť a starobu drevených prvkov správnosť uloženia tepelnej izolácie, hlavne či sú vyplnené všetky medzery medzi krokvami a klieštinami či je zabezpečené dostatočné a funkčné odvetranie strešného plášťa

Montáž podkrovia


Ukladanie prvej vrstvy izolácie	Prichytávanie parozábrany	Uchytávanie priamych závesov.

Ukladanie druhej vrstvy izolácie	Opláštenie

Nosná konštrukcia

CD profily sa pripevňujú kolmo ku krokvám (resp. klieštinám) pomocou priamych závesov alebo nastavovacích strmeňov. Maximálna osová vzdialenosť profilov je 50 cm, s ohľadom na požiarnu odolnosť a na hrúbku opláštenia sa môže vzdialenosť profilov znížiť až na 40 cm.

Sadrokartónové platne sa pripevňujú kolmo ku konštrukcii samoreznými skrutkami TN 25 pri jednoduchom alebo TN 35 pri dvojvrstvovom opláštení. Maximálna vzdialenosť skrutiek je 17 cm. Pri opláštení treba dodržať zásadu preväzovania priečnych škár vždy o jednu vzdialenosť medzi profilmi.

Tepelná a zvuková izolácia

Hrúbku izolácie treba voliť s ohľadom na požadovaný tepelný odpor konštrukcie:

* 20 cm na vodorovné stropy, ako aj na šikmé steny podkrovia s uhlom sklonu do 45°, (zodpovedá tepelnému odporu R= 5),
* 12 cm na zvislé, alebo na šikmé steny s uhlom sklonu nad 45°, ( tepelný odpor R=3)

Tepelnú izoláciu je vhodné aplikovať vo viacerých vrstvách, aby sa zamedzilo vzniku tepelných mostov. Prvá vrstva (12 až 16 cm) sa ukladá medzi krokvy tak, aby sa úplne neuzavrel priestor medzi izoláciou a strešnou krytinou (vetranie strešného plášťa). Druhá vrstva (4 až 6 cm) sa ukladá priečne na prvú vrstvu, tak aby boli krokvy zakryté po celej šírke.

Parozábrana

sa aplikuje vždy, keď majú sadrokartónové konštrukcie zatepľovaciu funkciu voči vonkajšiemu prostrediu. Funkčná parozábrana obmedzuje prúdenie vodnej pary, a tým aj jej zrážanie v mieste uloženia tepelnej izolácie. Zvyšuje životnosť nosnej drevenej konštrukcie, pretože vytvára v krove správny vlhkostný režim a nepriaznivé podmienky pre drevokazné huby.
Parozábranu tvorí väčšinou polyetylénová fólia s veľmi nízkou difúznosťou. Vyrába sa s výstužnou páskou alebo bez nej a môže mat reflexnú fóliu. Reflexná vrstva zabraňuje prieniku škodlivého elektromagnetického žiarenia do interiéru a odráža späť sálavé teplo, čím znižuje náklady na vykurovanie.
Pri montáži parozábrany je treba dbať na to, aby sa jednotlivé pruhy prekrývali minimálne o 150 mm. Prekrytie musí byť orientované tak, aby do sadrokartónového opláštenia nemohla preniknúť prípadná skondenzovaná vlhkosť.
Medzi hornou plochou sadrokartónového obkladu a parozábranou sa musí vynechať medzera na uloženie inštalačných vedení tak, aby sa nemusela parozábrana kvôli nim prerušovať.
Reflexná vrstva parozábrany sa nesmie dotýkať obkladu, inak sa výrazne zníži jej schopnosť odrážať sálavé teplo do interiéru.
Parozábrana a poistná hydroizolácia sa nesmú nikdy dotýkať, vždy musí byť medzi nimi tepelná izolácia.

Umiestnenie parozábrany

Parozábrana musí byť vždy na “teplej” strane izolácie, to znamená na vnútornej strane strešného plášťa.


Parozábranu je možné umiestniť medzi izoláciu a sadrokartónové opláštenie.	Parozábranu je možné umiestniť medzi vrstvy izolácie

Detailný rez podkrovím

Detaily napojenia šikmín v podkroví

Odporúčaný postup montážnych prác v podkroví


Vodorovné plochy (obklad stropu, teda montáž na klieštiny)	Obklad šikmých plôch (krokiev)	Obklad štítových stien (predsadená stena alebo omietka)

Montáž priečok	Montáž suchej podlahy